Nachádzate sa tu: Home \ Program Slovensko - Rakúsko: Región: Silné a slabé stránky
Cieľ 3- Manuál pre konečných prijímateľov
Programu cezhraničnej spolupráce 2007-2013
website: INTERACT

 

LAK

Región: Silné a slabé stránky

Nasledujúca SWOT analýza Vám poskytne informácie o pozadí, vývojové trendy, taktiež v súvislosti so všeobecnými šancami a rizikami programového regiónu upozornenie na ich účinok v budúcnosti. Tieto informácie Vám môže byť veľmi nápomocné pri návrhu Vášho projektu.

Porovnanie silných a slabých stránok regiónu odzrkadľuje rôzne štruktúrne danosti pozdĺž rakúsko-slovenskej hranice a zdôrazňuje šance a tiež riziká. 

Južné NUTS III regióny programovej oblasti severný Burgenland, okolie Viedne - južná časť, Viedeň, Bratislava a Trnava, ležiace na priesečníku troch krajín, majú jasné výhody stanovišťa pokiaľ ide o sídelné a hospodárske štruktúry a vykazujú tak pozitívnu dynamiku rastu. Dôležitú úlohu pritom zohráva blízkosť k obidvom hlavným mestám Viedeň a Bratislava, ako aj dobre vyvinutá infraštruktúra regiónu.

Ukazujú sa nerovnomernosti v rámci pohraničného regiónu (viď mapa operačného programu):

  • Mestské aglomerácie (Viedeň - Bratislava);
  • Vidiecke oblasti so slabo vyvinutými hospodárskymi štruktúrami a zlou cezhraničnou dostupnosťou (okolie Viedne – severná časť, Weinviertel, Trnava);
  • Dynamické oblasti s rozmanitou hospodárskou štruktúrou (severný Burgenland, okolie Viedne - južná časť, časti regiónu Bratislava).

Od otvorenia hraníc sa región dynamicky rozvíjal – veľmi dynamicky pri nízkej východiskovej úrovni ako v severnom Burgenlande a regióne Bratislava, najsilnejšom regióne Slovenska. Avšak napriek procesu dobiehania predstavujú ešte existujúce rozdiely vo vývoji so všetkými s tým spojenými pozitívnymi a negatívnymi dôsledkami stále najväčšiu výzvu pre implementáciu dobre fungujúcich cezhraničných vzťahov v budúcnosti.

Prehľad silných a slabých stránok

silné stránky slabé stránky
Hospodársky rozvoj, regionálna konkurencie-schopnosť
  • Centrálna geografická poloha na priesečníku troch krajín (centrálna časť Európy)
  • Dobrá dostupnosť po hlavných osiach a dve medzinárodné letiská.
  • Veľmi atraktívne stanovištia pre investície a rozvoj hospodárskych aktivít.
  • Viedeň a Bratislava – hlavné mestá, centrá politiky, správy a hospodárstva.
  • Existujúce siete a kooperačné štruktúry v regiónoch, vznikajúce zoskupenia.
  • Dynamické hospodárske aktivity / vysoký hospodársky rast.
  • Diverzifikovaná hospodárska štruktúra, priemyselná tradícia a pozitívne podmienky   pre priemysel.
  • Malé a stredné podniky: Orientácia na sektory s vyšším vytváraním hodnoty, postupné začlenenie do zoskupení a sietí.
  • Vysoký dopyt po službách / vysoký podiel terciárneho sektoru na HDP a veľký potenciál sektoru služieb.
  • Rozvoj regionálnych a špecifických priorít v turistickom ruchu s čiastočne vysokým štandardom.
  • Rast výkonnosti hospodárstva a exportu.
  • Dynamický rozvoj priamych zahraničných investícií,  
  • atraktívne stanovištia pre priame zahraničné investície  (Slovensko)
  • Koncentrácia na kapacity vo vzdelávaní, výskume a vývoji a ich vzájomná blízkosť.
  • Existujúce kultúrne a sociálne vzťahy, ako aj množstvo jazykov (menšiny)/ Existujúce kultúrne a sociálne spojenia, kultúrna a etnická rozmanitosť
  • „Multilaterálna riadiaca štruktúra CENTROPE“
  • Krajinné obmedzenia, chránené územia ako prekážka (Morava) hospodárskeho rozvoja (napr. doprava, infraštruktúra, priemysel).
  • medzi- a vnútroregionálne disparity a značné rozdiely  pokiaľ ide o dôsledky štrukturálnych zmien (minulosť a budúcnosť). 
  • Deficity v rozvoji malých a stredných podnikov, najmä vo vidieckych pohraničných regiónoch (nízka diverzifikácia  hospodárstva vo vidieckych oblastiach pohraničného regiónu).
  • Štrukturálne problémy pre mestské hospodárstvo (segregácia, trh práce …).
  • Slabá konkurencieschopnosť vo vidieckych oblastiach, pokiaľ ide o výhody „tvrdého“ a „mäkkého“ stanovišťa, silná závislosť na mestských aglomeráciách.
  • Stále ešte relatívne veľký význam poľnohospodárstva pre zamestnanosť vo vidieckych oblastiach.
  • Zlé využitie turistického ruchu a voľnočasových možností vo vidieckych oblastiach pohraničného regiónu. 
  • Nedostatočná spolupráca medzi turistickým ruchom a poľnohospodárstvom na vypracovanie nových ponúk.   
  • Absencia spoločných stratégií a marketingu v sektore turistického ruchu, takmer žiadne spoločné stratégie,  východiská a systémy pre realizáciu v pohraničnom regióne
  • Obmedzený účinok centier na periférne regióny prispieva k rastu disparít.
  • Obmedzené možnosti slovenských partnerov vopred financovať projekty a absencia finančných  nástrojov  na podporu realizácie projektov. 
Rozvoj trhu práce
  • Veľká ponuka kvalifikovaných pracovných síl  a vysoká úroveň kvalifikácie a vzdelania obyvateľstva, najmä v mestských oblastiach pohraničného regiónu. 
  • Dynamický rast zamestnanosti v oblasti služieb.
  • Významný, vysoko kvalifikovaný sektor služieb vo veľkých mestách.
  • Vysoká flexibilita trhu práce so schopnosťou  reagovať na nové potreby rastúceho sektoru náročného na  vedomosti a inovácie.
  • Disparity (mzdy, sociálny systém, šanca zamestnania) medzi rakúskym a slovenským pohraničným regiónom.
  • Tlak na mestský trh práce v dôsledku migrácie a/alebo nekvalifikovaných pracovných síl, účinok na oblasti s vysokým podielom osôb dochádzajúcich za zamestnaním.
  • Vysoká sezónna nezamestnanosť.
  • Takmer žiadne možnosti zamestnania vysoko kvalifikovaných osôb vo vidieckych oblastiach. 
  • Chýbajúce stratégie rozvoja cezhraničného trhu práce.   
Stály rozvoj životného prostredia

  • Oblasti na zotavenie a chránené územia
  • Potenciál regionálnej spolupráce v oblasti obnoviteľných energií a manažment prírodných zdrojov.
  • Dostatok zdrojov vody a podzemných zásob vody.
  • Narastajúca doprava s vplyvom na životné prostredie.
  • Odlišné právne rámcové podmienky, ekologické štandardy a absencia spoločného manažmentu a monitoringu zdrojov.  

 

|

Začiatok strany